V hlave mi duní rytmus tohto gaunerského štátu, ktorý sa tvári, že má dušu, hoci je to len hromada tehál a vápna zlepená slinami skorumpovaných úradníkov. Pellegrini tam hore, v tom pozlátenom akváriu, sa usmieva tým svojím porcelánovým úsmevom, ktorý smrdí po drahom labele a lacných sľuboch, a díva sa na nás dolu ako na bandu slintajúcich dementov, čo nevedia […]

Vitajte v špinavých chodbách vládneho chaosu, kde vzduch smrdí po zvetranom pive, lacnom tabaku a zatuchnutých spisoch, a pýtajte sa sami seba, či táto hnijúca civilizácia vôbec stojí za jeden poriadny pľuvanec do tváre. Nedeľa, prvý marec, deň, keď by mal človek v pokoji hľadieť do slnka alebo sa milovať v nejakej zapadnutej manzardke, ale on namiesto toho stojí pred […]

Stojím na rohu ulice, v pľúcach cítim pach spáleného benzínu a hnijúcej kapusty, a v novinách čítam o nejakej „Kukurici“. Sto litrov. Sto tisíc eur. Bože, tie čísla sú také prázdne, také sterilné, ako svedomie mníšky v nevestinci. Kaliňák, ten chlap s úsmevom, ktorý prereže tmu ako britva, dostal pokutu za nejaký betónový kolos, čo trčí k nebu ako skamenený […]

Vidím ho tam, toho Eda, tú trasúcu sa želatínu rozhorčenia, ako sedí nad tanierom mastným od posledného šnicľa, a v očiach má ten sklenený pohľad človeka, ktorý práve zistil, že vesmír nemá kormidlo, alebo aspoň nie také, ktoré by držal v ruke jeho milovaný báťuška z Východu. Tlak mu stúpa, cítim ten tep v jeho spánkoch až sem, je to rytmus zlosti, silnejšej a […]

Je to všetko jeden veľký zvrhlý vtip, vyleptaný do dlažobných kociek močom a lacnou vodkou, a títo dvaja, Fico s Lajčákom, v ňom tancujú menuet na okraji žumpy, zatiaľ čo my dole zbierame omrvinky a myslíme si, že je to manna nebeská. Pýtaš sa, do akého svinstva sa namočili? Do toho istého, z ktorého sme všetci vzišli a do ktorého sa vrátime, len oni si k tomu […]

Sedím tu, v tej prekliatej zime, kde sa vzduch trasie ako huspenina na krku Eda Chmelára, a premýšľam o tej fraške, o tom divadle tieňov, ktorému Fico hovorí diplomacia. Mrzneme a hladujeme tretí rok a na stoloch sú len všivavé ondatry. Vidím ho tam, toho malého krpca z Karpát, ako sa tmolí po tých naleštených chodbách Washingtonu, kde smrdí moč a lacný hamburgerový tuk, […]

Deň čo deň jazdím po tom asfaltovom pekle. A čoraz častejšie vidím zrazenú vevericu, ktorej placka na mňa hľadí ako Putin na svoje stádo. Ten pohľad na tú cestu, to nie je len asfalt, je to hrdlo samotného pekla, ktoré každé ráno vyvrhne tento obraz, túto lekciu z anatómie hniloby. Tá veverička, ten malý cár prachu, tam teraz leží a ja v nej vidím jeho – toho […]

Sedím tu, obklopený pachom zatuchnutého internetového puchu obhajcov neonacizmu a lacného ruského populizmu, a sledujem túto frašku, tento cirkus svedomia, kde sa pravda ohýba ako lacná prostitútka v tmavej uličke za pár drobných. Vidím ich, týchto apoštolov nenávisti, ako sa potia v tých svojich gumených oblekoch, ktoré im sedia asi tak prirodzene ako svätožiara na hlave […]