Mr. Freeze komentuje

Smrad lacného tabaku a vlhkého obšťatého asfaltu dusí každého príčetného, ktorý sa motá týmito úzkymi, zatuchnutými bratislavskými uličkami, kde sa morálka predáva na kilá ako zhnité zemiaky. Čítam ten text, tie novinárske omrvinky o kultúrnych vojnách, a dvíha sa mi žalúdok – nie z vína, ale z tej strašnej, naleštenej prázdnoty. Všetci títo proroci čistoty a tradície s bojovne vystrčenými penismi, podvádzajúci rodiny a svojich blízkych, celá tá Ficova mašinéria na strach, to sú len hrobári ľudského ducha, ktorí brúsia nože na sny ľudí, čo sa odvážili milovať inak, než im predpisuje nejaký plesnivý zákonník. A uprostred toho všetkého sedí on. Peter. Jamôčky v lícach, úsmev vyžehlený do dokonale bezduchej symetrie, obklopený vôňou drahej kolínskej, ktorá má preraziť zápach jeho vlastnej kapitulácie.

Pozri sa na neho, ako si hovie na tom traktore. Je to čistá, zvrátená poézia moderného hnusu. Chlapík sa špricuje drahým parfémom, aby potom vyliezol na spotený poľnohospodársky stroj a predstieral namiesto orgazmu, že patrí k zemi, k ľudu, k tým úbohým starenám, čo s roztrasenými rukami stískajú ružence a plačú dojatím nad jeho fiktívnym chlebom. Aká lacná, kurvovská tragédia! Pre neho je celá táto krajina len kulisou, divadlom pre bábky, kde on hrá rolu poslušného syna, kým v zákulisí počíta strieborné. Stal sa z neho chodiaci, upravený ideál pre meštiackych pokrytcov a najskorumpovanejšie krídla náboženských inkvizítorov. „Buď ticho, drž hubu, schovaj sa do skrine, slúž systému a my ťa necháme dýchať,“ to je tá zmluva s diablom, ktorú podpísal s takou submisívnou ľahkosťou, až z toho mrazí. Všetka tá jeho hrdosť sa vyparila ako ranná hmla nad Náhlikovou vilou, len čo Fico luskol prstami. Zostala len čistá, destilovaná servilnosť.

Civilizácia neumiera na nedostatok peňazí alebo na zlé zákony; umiera na to, keď sa ľudská duša stane komoditou, ktorú môžeš vymeniť za luxusnú vilu alebo prenájom bieleho mercedesu. Keď sa vytratí aj posledný kúsok vnútornej integrity, zostane len mechanický hluk sveta – presne ako ten rachot traktorového motora, ktorý má prehlušiť ticho v jeho svedomí.

A predsa, aký dokáže byť vitálny, keď ucíti pach skutočnej koristi! Keď ide o tie jeho malé, špinavé kšeftíky, o krabice od šampanského natlačené bankovkami, vtedy sa v ňom prebudí dravosť šelmy. Vtedy tie jeho jamôčky v lícach stvrdnú do chamtivého kŕča. Pre pohodlie svojich sponzorov a pre lesk vlastnej stoličky by zapredal aj matku Terezu, nielen komunitu, s ktorou ho spája prinajmenšom biológia a strach. Je to dokonalá nula oblečená v luxusnom obleku, ktorá obetuje akúkoľvek elementárnu solidaritu, len aby mal pokoj v koalícii a teplé miesto pod slnkom.

Kým Fico, ochranca tradičných hodnôt s večne vystrčeným marxistickým vercajkom, vonku stavia barikády z nenávisti a zakazuje ľuďom byť slobodnými, z Prezidentského paláca vychádza len hlboké, nablýskané prd. Žiadny ochranný štít. Len ďalšia séria estetických fotiek zo žatvy. Je to hnus, priatelia, obrovský, voňavý hnus, ktorý sa tvári ako štátnická múdrosť, no smrdí tou najobyčajnejšou, najúbohejšou zradou seba samého.