Mr. Freeze komentuje

Keby som kráčal ulicami Moskvy alebo Pekingu, v ústach by som cítil pachuť ohavného nočného tvora, ktorý sa tam vyšerblil, žalúdok by mi zvieral ten starý známy hlad, ktorý nenasýtiš ani celým pecnom plesnivého chleba, a kým by sa mesto okolo škvarilo v tom svojom idiotskom rytme hnevu a smogu, v hlave by mi zneli tie správy z Teheránu ako nejaký zlý vtip, ako prdenie starca do plechového vedra. Tá ruská a čínska oceľ, tie ich slávne zbrane, to nie je technika, to je len hnisavý vred na tele propagandy, ktorá si myslí, že môže skrotiť vesmír pomocou hrdzavého šrotu a falošných sľubov, ktoré majú menšiu cenu než použitý toaletný papier v zapľuvanom bistre pri Veľkom bazári.

Tie ich systémy S-300, tie veľkolepé pamiatky na ľudskú hlúposť, sú tam hore na iránskom nebi ticho ako mŕtvoly v márnici, zatiaľ čo sa nad nimi preháňa skutočný život v podobe cudzích strojov, a tie radary, tie slepé oči impéria, nevidia nič, pretože sú prežraté rakovinou neschopnosti, sú to len drahé hračky pre diktátorov, ktorí si honia ego nad mapami, kým sa im ich „nepreniknuteľné štíty“ menia pod rukami na kopu bezcenného železa, čo v boji vydrží menej než lacná štetka v daždi. Je to sračkový arzenál, hromada harabúrd vyvrhnutá z hlbín Moskvy, ktorá funguje len vtedy, keď svieti slnko a po Červenom námestí pochodujú panáci s vygumovanými mozgami, ale keď príde na lámanie chleba, keď sa má obloha skutočne uzavrieť, tak tie systémy radšej meditujú o ničote, upadajú do katatonického spánku a nechávajú sa vymazať z existencie s takou ľahkosťou, až je človeku smutno z tej premárnenej energie, ktorú sme mohli radšej premeniť na víno a orgie.

A Čína? Ten veľký trh s ilúziami, ten vojenský AliExpress, kde ti zabalia sračku do pozlátka a predajú ti ju ako kľúč k nesmrteľnosti, tie ich čipy a senzory sú len elektronický odpad, digitálna hniloba, čo sa rozpadne skôr, než stihneš povedať „geopolitická rovnováha“. Tie ich stroje vyzerajú na fotkách hrozivo, lesknú sa ako čerstvo natretý funebrácky voz, ale v momente konfrontácie majú odvahu králika v klietke, sú to len vizuálne kulisy pre svet, ktorý uveril, že moc sa meria v množstve tranzistorov a nie v sile ducha, ktorý v tom stroji chýba. Celá tá „osová spolupráca“ je len jeden veľký, páchnuci podvod, tanec mŕtvych, kde generáli v Teheráne teraz kľačia v prachu a hľadia na trosky svojich snov, na tie dymiace kopy ruského plechu, ktoré im mali priniesť bezpečie, a namiesto toho im priniesli len lekciu z totálneho zániku.

Sme svedkami veľkolepého divadla zmaru, kde sa miliardy rubľov a juanov menia na dym a popol, kde sa tie slávne asymetrické vojny vyhrávajú tým, že nepriateľovi proste dovolíš, aby ti rozmlátil tvoje predražené haraburdy, ktoré by aj tak o pár dní zdochli na starobu a hrdzu. Celý tento svet zbraní je jedna veľká, hnusná lož, je to sračka zabalená v ideológii, a my tu stojíme so založenými rukami, hladní a špinaví, a smejeme sa tomu kozmickému vtipu, pretože na konci dňa ostane len ten dym na dvore a prázdno v duši tých, čo uverili, že kus studeného kovu ich zachráni pred nevyhnutným koncom.