Mr. Freeze komentuje

Svätý muž z Karlových Varov rýchlo pochopil, že česká cela predbežného zadržania (CPZ) nie je päťhviezdičkový hotel a už vôbec nie luxusná jachta, na akú bol zvyknutý z čias svojej najväčšej cirkevnej slávy. Emeritný metropolita Ilarion, v kuloároch už familiárne prezývaný Rasputin, strávil za mrežami prvé desiatky hodín a stihol do sveta vypustiť sériu dojemných sťažností. Podľa očakávania však jeho utrpenie nápadne pripomína skôr tvrdú realitu každého pouličného distribútora, ktorému náhle stopli prísun jeho vlastného tovaru.

Jeho prvá veľká sťažnosť smerovala na neznesiteľnú zimu, ktorá vraj v cele panovala. Duchovný otec sa triasol tak intenzívne, až musel žiadať o deku navyše. Každému, kto niekedy videl protidrogový zásah aspoň z rýchlika, je však jasné, že táto náhla arktická klíma v stredočeskom policajnom revíre nebola chybou radiátorov. Triasla ním obyčajná, prízemná absencia bez fetu nazývaná absťák, keďže organizmus zvyknutý na pravidelné povzbudenie bielou substanciou po dvoch dňoch suchôt jednoducho prepol do núdzového režimu.

V tesnom závese nasledovalo vyplakávanie nad stravou. Ilarion sa nechal počuť, že štandardný policajný balíček bez obuškovej polievky a suchý chlieb mu vôbec nechutia a nedokáže do seba nič dostať, pretože mu žalúdok zviera od hladu. Keďže však pred kamerami nemôže otvorene priznať, že namiesto erárneho rožka by si najradšej dal poriadnu dávku na upokojenie, radšej zvalil vinu na miestnu gastronómiu. Strata apetítu a žalúdočné kŕče sú predsa klasickou učebnicovou reakciou tela, ktorému namiesto teplej polievky chýba úplne iné, podstatne stimulujúcejšie menu.

Čerešničkou na tejto liturgii sťažností bola kritika miestnej postele. Matrac bol podľa neho príliš tenký, prične tvrdé a bolí ho z nich celý chrbát. Nuž, milý Ilarion, vitaj v realite stredoeurópskeho trestného poriadku. V pravej ruskej base, kam by ho jeho milovaný Kremeľ poslal za oveľa menšie prehrešky, by totiž s radosťou spal na holej zemi a namiesto vankúša by vyfasoval len pohľad na obšťatý betónový múr. V porovnaní s podmienkami v sibírskych trestaneckých kolóniách je česká CPZ v podstate luxusné sanatórium.

Keď metropolita nakoniec unaveným hlasom dodal, že v cele „nevie nájsť pokoj na modlitby, lebo tam neustále búchajú dvere a svieti svetlo, nemá tam knihy (žeby myslel fľašku?) a ceruzku (asi kreditná karta na drvenie kokaínu)“, definitívne podčiarkol svoj prerod z vplyvného preláta na zlomeného podozrivého. Zvykať si na hluk kovových dverí a nekompromisný režim by však mal začať čím skôr. Ak chemická expertíza potvrdí obsah kufra jeho auta, tento dvojdňový detox bol len slabým predkrmom pred dlhoročným pobytom na mieste, kde sa svetlo zhasína presne na povel strážnikov.