Mr. Freeze komentuje

Slovenská politická scéna dosiahla nový historický míľnik. Po rokoch hľadania štátotvornej identity sme sa konečne dozvedeli, kto sme, kam kráčame a hlavne – ku komu sa modlíme. Premiér Robert Fico na Devíne vytiahol z rukáva starú známu učebnicovú klasiku: tri Svätoplukove prúty. V hlavných úlohách otcovského zväzku sa predstavili on, Peter Pellegrini a Richard Raši.

Vizualizácia to bola pekná. Tri prúty zviazané dokopy, ktoré žiadny Soros, Brusel ani zlomyseľné médiá nezlomia. Má to však jeden drobný, priam historicko-technický háčik. Premiér zrejme pri príprave prejavu aplikoval svoju obľúbenú metódu: prečítať nadpis, prvý odsek a zvyšok ignorovať.

Ako to bolo naozaj (Dejepis pre pokročilých)

Ak by totiž pán premiér v čítaní povesti pokračoval, zistil by, že starý kráľ Svätopluk nedával synom prúty preto, aby sa s nimi fotili na sociálne siete. Dal im ich preto, lebo veľmi dobre vedel, s kým má do činenia.

A ako to dopadlo? Len čo starý pán zatvoril oči, synovia (Mojmír II. a Svätopluk II.) urobili presne to, čo naša slávna koalícia robí hneď po vypnutí kamier:

• Pohádali sa o sféry vplyvu.
• Začali na seba donášať susedným mocnostiam (vtedy Frankom, dnes hocikomu, kto pošle lacnejší plyn alebo podrží flek v Bruseli).
• Celú ríšu kompletne zruinovali.

Vybrať si za symbol stability práve Svätoplukových synov je asi také vizionárske, ako keby kapitán Titanicu dával posádke prednášku o bezpečnosti vodnej dopravy s maketou ľadovca na stole.

Od prútov k realite

Premiér by strašne chcel, aby táto trojka pôsobila ako monolit z karbónovej ocele. Realita slovenského politického dňa však neúprosne ukazuje, že tie tri bájne prúty sú skôr tri tenké steblá suchej slamy, ktoré držia pokope len silou vôle a túžbou po funkciách.

Zviazať dokopy troch politikov s úplne inými záujmami a tváriť sa, že ide o neporaziteľný historický odkaz, je odvážne. Kým na tribúne sa hovorí o veľkolepej svornosti, v zákulisí to iskrí pri každom zákone. Namiesto dychberúceho historického eposu o jednote národa tak sledujeme skôr rozpačité predstavenie.

Povedzme si to na rovinu a poeticky: premiérov rétorický výkon mal síce ambíciu znieť ako dunenie Svätoplukovej jazdy, no vo výsledku to z hľadiska reálneho vládnutia a stability pripomínalo skôr tri prdy do Stromovky. Veľa šumu, zápach neistoty, no efekt na okolitú prírodu a kvalitu života prakticky nulový.

Ponaučenie na záver

Zostáva len dúfať, že najbližšie si koalícia vyberie za vzor inú historickú paralelu. Ponúka sa napríklad Jánošík – ten tiež rozdával z cudzieho, až kým sa nenašla nejaká tá hrachová kaša. Ale pozor, aj ten príbeh končí na háku. Radšej tie knihy naozaj dočítajte, páni.