Mr. Freeze komentuje

Božie mlyny v stredočeskej Unhošti síce melú pomaly, ale v nedeľu tam Národná protidrogová centrála dorazila s majákmi. Ruský emeritný metropolita Ilarion, ktorý si po nútenom odchode (chudobný ako kostolná myška vlastnil jachty a chatky, popri ktorých bledne aj Fafokan, znásilňovač svojich asistentov, alkoholik, ktoré pečeň je tvrdšia od Slotovej, Orbánov blízky kamarát) do dôchodku užíval pokojný karlovarský exil, vymenil kadidlo za niečo o čosi belšie. Keď policajná hliadka po anonymnom tipe stopla jeho luxusné vozidlo krátko po odchode z pravoslávneho chrámu, namiesto svätých relikvií našla v kufri štyri podozrivé kontajnery s neznámou bielou substanciou. Duchovný otec tak namiesto večerných modlitieb putoval s putami na rukách rovno do cely predbežného zadržania.

Reakcia obhajoby na seba, pochopiteľne, nenechala dlho čakať a prišla s tradičným repertoárom lacných výhovoriek. Podľa Ilarionovho advokáta išlo o čistú, bezbožnú provokáciu a polícia sa vraj drzo hrabala v kufri bez prítomnosti samotného metropolitu. Tvrdenie, že mu niekto balíčky podhodil, však pôsobí asi tak dôveryhodne, ako keby tvrdil, že v nádobách niesol len mimoriadne jemnú múku na nedeľné hostie. Národná protidrogová centrála totiž málokedy organizuje prepadové akcie na základe náhodných telefonátov a je vysoko pravdepodobné, že sa na túto „svätú trojicu“ v zložení metropolita, kameraman a biela látka pozerala cez hľadáčik už dlhší čas.

Ak sa laboratórnou expertízou potvrdí, že biela látka mala od čistého snehu ďaleko, česká justícia ukáže Ilarionovi, ako vyzerá skutočné peklo na zemi. Český trestný zákonník totiž k distribútorom drog neprechováva žiadne kresťanské zľutovanie. Ak kriminalisti dokážu, že išlo o biznis v „značnom rozsahu“, metropolita bude čeliť obvineniam, aké bežne dostávajú bosovia medzinárodných narkokartelov. Predstava, že tento prominentný dôchodca riadil sofistikovanú distribučnú sieť s miliónovými obratmi pod rúškom noci, mu môže vo finále vyniesť nekompromisných 8 až 12 rokov v chládku.

V českej nápravnovýchovnej inštitúcii by ho tak namiesto rozjímania nad teologickými textami čakal tvrdý režim, kde by si status rešpektovaného člena organizovaného gangu musel obhájiť v teplákoch. Prokurátor by vzhľadom na jeho ruský pas a akútne riziko úteku do domovskej vlasti, ktorá svojich občanov zásadne nevydáva, okamžite zaklapol dvere útekovej väzby.

Tým sa však Ilarionov pozemský očistec ani zďaleka nekončí. Ak by si aj odsedel spomínaných dvanásť rokov za mrežami ako drogový barón v sutane, hneď pri bráne väznice by ho nečakala limuzína, ale nekompromisná eskorta cudzineckej polície. Súdny trest vyhostenia by ho poslal prvým možným (a logisticky komplikovaným) spojením cez tretie krajiny priamo späť do Ruska, so doživotným zákazom vstupu do schengenského priestoru. Pre muža, ktorý musel cirkev opustiť pre slabosť pre luxusné jachty a drahé nehnuteľnosti, by to bol definitívny koniec jeho európskeho sna.