Mr. Freeze komentuje

Dnes mladých v škole skoro nič nenaučia a mladý Kaliňák je krásnym príkladom tohoto úpadku. Chcel sa hrať na veľkého šéfa a zabudol na základné pravidlá opatrnosti. V priamom prenose sa vyhrážal novinárom, že si ich dá prelustrovať cez Pavla Gašpara. To je ten chlap, ktorý mal šéfovať SIS a aj keď nešéfuje, koalícia ho pochybnými právnickými kľučkami v podstate šéfom urobila.

Mladý Kaliňák bol zúrivý, lebo česká tajná služba vyjadrila podozrenie, že je platený rusmi. Objavil sa na zozname, kde sú samí proruskí idioti a novinári sa ho pýtali na to, či od fiktívnej ruskej firmy nezobral náhodou aj nejaké zlaté ruble. A tak sa rozhodol ukázať novinárom, že je veľkým šéfom a natliachal pred kamerou toľko sprostostí, že sa jeho duchovní učitelia museli za hlavy chytať.

Je pravdepodobne prvým politikom na Slovensku, ktorý bez mihnutia oka priznal, že chce zneužívať SIS. Ostatní aspoň ako-tak dodržiavali nepísané pravidlá zločincov, ale tento čerstvo vyrastený malý šéf to asi nechápe. Preto mu zhrnieme základné pravidlá zločincov, ktoré by mal dodržiavať, ak nechce celý život hrať len malého šéfa.

• Ak sa niekomu vyhrážame, nerobíme to pred kamerou a mikrofónmi. Jedného dňa bude musieť vyhrážanie poprieť a to sa pri toľkých dôkazoch nedá.
• Nikto nebude budúceho veľkého šéfa brať vážne, ak bude vyzerať ako decko. Namiesto Facebooku treba nejaký čas stráviť v posilovni. Ak máme odpor ku cvičeniu, ešte vždy sa môže človek vypásť po vzore Mariana Kočnera. Posledná možnosť v prípade mladého Kaliňáka odpadá, pretože nemá šancu byť úžasnou kočkou po vzore O-Ren Ishii, ktorej všetci zobú z ruky. Čiže ak chce vyzerať ako ten zúfalec z jej bandy, ktorý dostal mečom na zadok, tak na to má zatiaľ všetky predpoklady.
• Nemôžeme sa vyhrážať ako decko tým, že nažalujeme väčšiemu šéfovi, ktorého otec je ešte väčší šéf a tak cez nich dosiahneme nejaké bu-bu-bu. Ako trápne sa potom tí dvaja musia cítiť? Nejakú minimálnu úctu k starším treba mať.
• Ak chceme v budúcnosti čosi znamenať v politike, musíme sa naučiť držať hubu. Nie je v minulosti známy žiaden prípad politika, ktorý si púšťal hubu na špacír a potom aj čosi významnejšie dosiahol. Dobrým príkladom je v súčasnosti Peter Pellegrini. V diskusiách natrepal sprostosti o svojom bytíku, ceste lietadlom a ako nepomôže žiadnemu ohrozenému štátu v NATO a už sa naveky doma aj v zahraničí zapísal ako čierna ovca.

A ešte jedna malá poznámka na záver. Ak sa len vyhrážame a nie sme ochotní naozaj splniť svoje vyhrážky, skôr alebo neskôr ťa odhalia a potom si už len na smiech. Napríklad ako zostarnutý Putin, ktorý pokreslil už toľko červených čiar, že si z neho srandu robia aj v Kazachstane a všetkých tých zúfalých stredoázijských republikách, ktoré kedysi rusáci okupovali.