Prezidentské voľby by neboli prezidentskými voľbami, keby sa niektorí kandidáti medzi sebou nepoškriepili. Čakali by ste kadejaké vznešené národné témy, zmierenie, zlepšenie situácie ľudí, ale to týchto dvoch nezaujalo. Namiesto toho si navzájom závidia svoje pipky.
Dvaja sokovia riešia, koho pipka je lepšia. / Zdroj: Bing Image Creator
Tí dvaja sú Matovič a Danko a ich súboj sa odohral v parlamente. Pôvodne sa to začalo pri Dankovom výlete. Matovič ho obvinil, že bol v Dubaji s pipkou (naozaj má ako priateľku nejakú mladú missku). Danko ho poľutoval, že chápe, že si s pipkou Pavlínou už veľa srandy neužije. A potom sa odohralo ono asi päťminútové škriepenie dvoch sokov, ktorí voči sebe stáli ako naježené kohúty a predstavenie sa skončilo pri tabletkách pre Matoviča, ktorý záver odohral so zvýšeným preskakujúcim hlasom. Ale nakoniec neodpadol, aj keď podľa zverejneného videa sa zdalo, že nemá ďaleko do infarktu.
Nehľadajme teraz víťaza súboja, ale zamerajme sa na Matoviča. Keďže má zjavne staršiu pipku, musíme ho poučiť. Mal by predsa vedieť, že mobil, auto a pipka sa v pravidelných intervaloch vymieňa a nahrádza za mladší a modernejší model. Keby toto pravidlo dodržal, nemusel zúrivo stáť pred svojim protivníkom, ktorý sa mu otvorene chechtal. Ten pravidlo dodržal a preto mohol triumfovať so svojou pipkou. Dobrá práca a jedna nula pre Danka.
Robert Fico. Jeho meno, vyslovené v hociktorej dennej dobe, sa rozlieha ako tlmený nárek z hlbín zabudnutia. Príbeh tohto muža, úbohého v biede svojej duše, je ságou o pretrvávajúcej prítomnosti starého zla, ktoré sa plazí z trhlín kozmu a infikuje ľudské srdcia. Nie je to príbeh o triumfe, ale o neodvratnom podľahnutí, o duši pohltenej entitami staršími než samotný [...]
V chladnom, dusivom odpornom vzduchu, kdesi hlboko v útrobách starobylého domu, som sedel, píšuc pri praskajúcom ohni založenom zo suchých hnátov dávno mŕtvych úmrlcov. Moje pero škriabalo po papieri, zatiaľ čo mysľou mi blúdili vízie, ktoré boli príliš hrozné na to, aby boli iba snom. Bolo to v čase, keď osud sveta, ako sme ho poznali, visel na vlásku, a prastarý teror [...]
Tiene sa predlžovali, keď noc zahaľovala Prahu, a s ňou prichádzala aj chladná, neviditeľná prítomnosť. Klement Gottwald, muž, ktorého tvár sa stala symbolom železnej päste, cítil, ako mu moc kĺže pomedzi prsty. Nie tá pozemská moc nad masami, ale tá, ktorá sľubovala niečo oveľa temnejšie, niečo z hlbín, čoho meno nesmie byť vyslovené. A bol to jeho blízky [...]
Nemilosrdné oko pozorného sledovateľa vidí to, čo bežný smrteľník nie. Našťastie si to potom smrteľník môže u mňa prečítať. Pozor na to, že si budem z tvojho miláčika asi robiť srandu a ty z toho budeš zúrivý.
Štatistiky blogu
Počet článkov: 95
Celková čítanosť: 241787x
Priemerná čítanosť článkov: 2545x
histerion ...
ako šéf KDH? ...
blázna, ktorý nemá nič už nechcú ani... ...
...lebo jeho manželka bola jeho profesorka,... ...
A je v tom problém? Prečo by som mal o tom... ...
Celá debata | RSS tejto debaty