Mr. Freeze komentuje

Slovenská politika zažíva vskutku dojemné momenty. Poslanec Marián Kéry sa na sociálnych sieťach odhodlal k heroickému výkonu. Napísal status s dramatickým názvom „CESTA DO PEKLA BÝVA DLÁŽDENÁ DOBRÝMI ÚMYSLAMI. NEROBME Z KAVIARNÍ SÚDNE DVORY!“ a so slzou v oku sa v ňom zastal… nie, tentokrát nie utláčaných dôchodcov, ale známeho internetového extrémistu Daniela Bombica, ktorého v bratislavskej kaviarni ParkLife Cafe odmietli obslúžiť.

Z Kéryho textu priam srší spravodlivý hnev a štátnická starosť o to, kam táto spoločnosť speje, keď si jeden slušný občan s medzinárodným zatykačom na krku nemôže v pokoji vypiť ranné espresso.

Spojenec do nepohody (a do politiky)

Je fascinujúce sledovať, ako sa z radikálneho youtubera, ktorý roky z Londýna kydal hnoj na všetko a všetkých, stal zrazu pre vládnych politikov takmer chránený druh. Keď potrebovali pred voľbami osloviť jeho verné konšpiračné publikum, neváhali za ním chodiť do online streamov a pritakávať mu. Dnes, keď žne plody svojej dlhoročnej tvorby, sa z neho stáva mučeník liberálneho fašizmu, ktorého ľudské práva boli brutálne pošliapané odopretím kofeínu.

Pán poslanec Kéry vo svojom statuse precitol do role nekompromisného obhajcu Antidiskriminačného zákona. Odvoláva sa na sociológov, právnikov a varuje pred kádrovaním pri pultoch. Aké ušľachtilé! Vraj ak zákazník priamo na mieste nič zlé neurobil, kávu mal dostať. Lebo predsa, minulosť plná antisemitizmu, homofóbie a zverejňovania osobných údajov lekárov či policajtov, ostáva pred dverami kaviarne. Tam už vstupuje len čistá duša, ktorá má chuť na koláčik.

Selektívna amnézia pána poslanca

Škoda len, že táto Kéryho citlivosť na nespravodlivosť a vyčleňovanie ľudí na okraj spoločnosti má pomerne krátku pamäť a veľmi selektívny filter. Kde bol poslanec Kéry, keď ten istý Daniel Bombic vo svojich videách brutálne verbálne útočil na konkrétnych ľudí, šikanoval ich, zverejňoval ich adresy a robil im zo života peklo? Vtedy sme nepočuli žiadne plamenné statusy o tom, že cesta do pekla je dláždená zlými úmyslami. Vtedy to bol zrejme len legitímny názorový súboj.

Keď Bombic verbálne likvidoval ľudí, bolo to v poriadku. Keď mu prevádzkar v Bratislave povie, že fašistov neobsluhuje, zrazu je to koniec demokracie a začiatok totality.

Sloboda podnikania vs. právo na extrémizmus

Kéry sa hrozí predstavy, že by prevádzkari vytvárali bezpečné priestory a odmieta argumenty, že obchodník má právo vybrať si, koho vo svojom podniku privíta. Prirovnáva to dokonca k vyvedeniu Filipa „Fikiho“ Sulíka z Dúhového Pride. Lebo posadiť sa do súkromného podniku a prísť provokovať na akciu komunity, ktorú dotyčný dlhodobo uráža, je pre poslanca Smeru očividne to isté.

Milý Marián, svet nie je čiernobiely. Podnikatelia majú plné právo povedať, že v ich priestoroch ľudia, ktorí šíria nenávisť a intoleranciu, jednoducho nie sú vítaní. Hovoriť tomu lustrovanie zákazníkov podľa ideológie je v tomto prípade len trápna alchýmia, ako umyť meno človeku, ktorý si svoje morálne vysvedčenie vystavil sám.

Ale chápeme. Politické spojenectvá nepustia. Keď s niekým zdieľate rovnaké publikum, musíte sa ho zastať, aj keby išlo o to najdôležitejšie právo na svete – právo na kaviarenský servis. Takže hlavu hore, pán poslanec. Nabudúce môžete vziať pána Bombica na kávu priamo do parlamentného bufetu. Tam ho určite obslúžia a vy budete mať istotu, že demokracia na Slovensku zostala zachránená.