Mr. Freeze komentuje

Ján Richter stál pred mikrofónmi červený ako čerstvo vymaľovaná lavička a v očiach sa mu blýskala čistá, nefalšovaná nostalgia za časmi, kedy sa pravda schvaľovala na ústrednom výbore. To, že novinári vytiahli čierne na bielom oficiálne cifry o tisícových zárobkoch Ficovho syna vo firme Agentúra Smer, ho priviedlo do stavu absolútneho amoku. Ruky sa mu triasli tak, že mikrofóny pred ním chytali spätnú väzbu, a z úst mu namiesto argumentov vyletel verdikt storočia: napísať overenú, podloženú a nespochybniteľnú pravdu je v skutočnosti podvod! Podľa Richterovej bizarnej logiky totiž najväčším podvodom na slovenskom pracujúcom ľude zostáva drzosť, s akou si niekto dovolí verejne sčítať jednotky a nuly v prospech premiérovho potomka.

VUML – Vysoká škola ohýbania reality

Ako hrdý absolvent Večerného univerzity marxizmu-leninizmu (VUML) má totiž Ján úplne iné, vedecky podložené merítka na to, čo je pravda a čo zločin. Na VUML-e ho predsa neučili nejakému buržoáznemu rešpektu k faktom alebo slobode slova. Tam sa jasne definovalo, že pravda je len to, čo slúži strane, a všetko ostatné je protištátna diverzia. Keď mu teda investigatívci predostreli nepriestrelné dôkazy, v Richterovom politbyrom odchovanom mozgu okamžite naskočil obranný program. Ak realita nesedí s líniou Smeru, o to horšie pre realitu – a z dvoch desiatok novinárov sa v sekunde stal „jeden podvodný, protivládny plátok“.

Sladké spomienky na celu predbežného zadržania

V hĺbke duše, hneď vedľa červenej knižky, Richter v tom momente s láskou a slzou v oku spomínal na staré dobré časy, kedy svet dával zmysel a vládla mu jedna jediná, neomylná Strana. Ach, aká to bola vtedy krása! Žiadne otravné otázky na tlačovkách, žiadne rýpanie sa v rodinných rozpočtoch papalášov. Keby mal v rukách vtedajšie páky, celý ten novinársky kŕdeľ by už namiesto písania článkov o rodine Fica svorne pochodoval v jáchymovských baniach alebo by prinajmenšom v cele predbežného zadržania premýšľal o tom, či je 5000 eur pre mladého Michala naozaj hodných straty slobody. Dnes však musí tento zaslúžilý káder trpieť demokraciu, čo ho neskutočne vnútorne drása.

Na pokraji infarktu v priamom prenose

Tento vnútorný pretlak starých štruktúr vyvrcholil brutálnym výbuchom hnevu, pri ktorom prítomným kameramanom tŕpli objektívy. Richter bol v takom amoku, že sa mu na čele navrela žila v tvare kosáka a kladiva a hrozilo, že ho priamo pred žurnalistami od čistého rozčúlenia klepne. Tvárové svalstvo mu tancovalo divoký kazačok, vzduchom lietali hromy-blesky a chýbalo skutočne málo, aby šéf poslaneckého klubu odovzdal svoje verné socialistické srdce priamo na oltár straníckej kasy. Novinári namiesto odpovedí sledovali dramatický boj o dych a modlili sa, aby v sále bola funkčná klimatizácia, inak by Richterov hnev dosiahol bod varu.

Pravda zostane pravdou, aj keď ťa skoro trafí šľak

Keď sa dym po tomto hysterickom záchvate konečne rozptýlil a Ján Richter si utrel pot z čela, realita zostala presne tam, kde bola pred jeho výstupom. Emocionálny kolaps a spomienkový optimizmus na totalitnú cenzúru totiž bankové výpisy nezmažú. Richterov pokus premeniť overené fakty na „podvod“ tak vošiel do dejín slovenskej politickej satiry ako moment, kedy starý aparátnik definitívne narazil na mantinely 21. storočia. Môže hroziť, môže peniť a môže v amoku červenať, no na konci dňa mu zostali len oči pre plač za časmi, kedy sa nepohodlná pravda riešila jednoduchým zatknutím a nie infarktovým stavom na tlačovke.