Deň čo deň jazdím po tom asfaltovom pekle. A čoraz častejšie vidím zrazenú vevericu, ktorej placka na mňa hľadí ako Putin na svoje stádo. Ten pohľad na tú cestu, to nie je len asfalt, je to hrdlo samotného pekla, ktoré každé ráno vyvrhne tento obraz, túto lekciu z anatómie hniloby. Tá veverička, ten malý cár prachu, tam teraz leží a ja v nej vidím jeho – toho […]
Pokračovanie článku
