Mr. Freeze komentuje

Ak ste sem prišli hľadať ódy na širokú ruskú dušu, balet v Bolšom teatre alebo romantické západy slnka nad Kremľom, radšej hneď zavrite prehliadač a choďte si pustiť večerné správy. Toto nie je výlet za pamiatkami, toto je exkurzia do hnisavej rany sveta, ktorú niekto zabudol zašiť. Celé sa to začalo v jednej zapľuvanej petržalskej putike, kde pivo smrdí po premárnených životoch a pravda sa podáva len s poriadnou dávkou lacného chlastu a uslintaným bľabotaním. Príbeh, ktorý vám od pondelka naservírujem, je surový ako čerstvo vyrezané mäso a rovnako ťažko stráviteľný pre každého, kto ešte stále verí na rozprávky o „svetlých zajtrajškoch“.

Hrdina príbehu, ktorý mi ho vybľabotal v opileckom rauši, nie je žiadny rytier v lesklej zbroji, ale chlap, ktorého jediným kompasom je pach olova a hniloby. Prevedie vás ruskou guberniou, kde stredovek nikdy neskončil, len dostal do ruky Kalašnikov a naučil sa piť vodku priamo z cisterny. Uvidíte Moskvu bez filtrov – nie tú nablýskanú kulisu z červeného mramoru, ale monštruózny, dymiaci mlynček na ľudí, kde dážď chutí po moči a spravodlivosť má cenu jedného deväťmilimetrového náboja. Je to svet, kde Wagnerov „Let valkýr“ nie je len hudba zo slúchadiel, ale povel k totálnej skaze mesta, ktoré si svoj koniec vybudovalo z betónu a zrady.

Od pondelka do štvrtka vám budem každé ráno vrážať pod nechty triesky z tohto hrdzavého rozprávania. Rozdelil som tento masaker na štyri časti, aby ste mali dosť času medzi jednotlivými fackami poriadne vykašľať krv a utrieť si monitor od smogu a vápenného prachu. Ak máte dosť odvahy pozrieť sa realite do očí bez toho, aby ste si ich museli hneď vymyť svätenou vodou, ste na správnom mieste. V pondelok začíname prvým dejstvom – a verte mi, po tomto týždni už ruská zmrzlina nikdy nebude chutiť tak ako predtým.

Zapamätaj si čas: Od pondelka do štvrtka, 9:59 sa tu vidíme.