Mr. Freeze komentuje

Oskar Rózsa je v našich končinách známy ako narkoman, ktorý svoju záľubu prežil a preto sa cíti byť vyvolený k tomu, aby ostatných poučoval o mRNA vakcínach a za slušný bakšiš aranžoval hymnu. Podľa jeho vyjadrenia, všetcí tí skladatelia pred ním boli fušeri, ktorí z hymny dokázali urobiť iba dychovku.

Pripomeňme si mená tých akože fušerov. Alexander Moyzes, Ján Levoslav Bella, Mikuláš Schneider-Trnavský a Ladislav Burlas. A toto o nich povie s úplnou vážnosťou človek, ktorý ešte donedávna spotreboval viac narkotík než Mozambik. To mu ale bolo málo a povedal, že hymna aj tak nebude pre všetkých, iba pre vyvolených. Snažil sa vytvárať informačnú hmlu, že aké to geniálne dielo chystá.

Skoro sme mu to aj uverili, lebo aj cigánska diablica povedala, že jej to Oskar ukázal na parkovisku a že to teda bola naozaj bomba. Čo jej na tom parkovisku ukázal je dodnes záhadou, lebo keď sme si jeho hymnu vypočuli, celý národ horko zaplakal, roztrhol si rúcha a posypal sa prachom. Veru tak. Z údajného geniálneho diela, ktoré hravo porážalo tých dychovkárov, sa vykľula ešte pomalšia dychovka, v ktorej skoro nik nerozumie textu, nechápe kakofóniu nástrojov a ani tú fujaru na konci. Je síce aj verzia bez spevu, ale tá je ešte horšia než verzia so spevom.

Keď to Oskarovi oplieskali o hlavu, začal sa vyhovárať na akéhosi iného fušera, ktorý jeho veľdielo sprznil a ktorý si zaslúži iba obstrihať prsty nožnicami na plech. Potom publikoval svoju verziu, ktorá bola na nerozoznanie od tej prvej. Potom si zase ponadával a povedal, že komu sa to nepáči, ten nemá právo kritizovať, lebo aj tak nenapísali ani notu. Lenže potom sa objavili skladatelia, ktorí len tak z fleku napísali lepšie verzie hymny a tak Oskar zase vyrazil do protiútoku. Lenže tu už vyzeral ako troska, ktorá je len krok od ďalšej injekcie s heroínom. Nie žeby aj predtým nevyzeral ako troska, ale vtedy aspoň mlčal a tak to nebolo také okaté.

Keďže aj on pochopil, že hodiny jeho hymny sú zrátané a spláchnutie jeho veľdiela do záchoda nastane maximálne o tri roky v čase, keď Šimkovičová opustí ministerské kreslo, jeho narkotikami doničená duša to nezniesla a predvádza vystúpenia žiarlivej hysteričky. A keďže stará láska nehrdzavie, je len otázkou času, kedy zase objaví v tajnej priehradke injekčnú striekačku a v tajnej ampulke zvyšky heroínu a ako kúzelník skombinuje obe veci, aby v extatickom kŕči napichol žilu a vpustil do nej svojho pána. A potom sa tešte, čo vám porozpráva. Len či ho bude mať kto počúvať, keď podľa neho všetci očkovaní už tento rok umrú.