Mr. Freeze komentuje

Profesor Pabodie je uznávaným odborníkom na geológiu na Miskatonickej univerzite. Vyniesol šokujúce obvinenie voči chlapíkovi, ktorý ako sa zdá, vydáva sa za experta na národnú bezpečnosť, prípadne za lektora spravodajských služieb. Pod pochybnou zámienkou sa votrel na Miskatonickú univerzitu, aby tam získal prístup k dobre stráženej zbierke písomností, ktoré by sa nemali nikdy dostať do rúk verejnosti.

Pabodie hovorí, že začal mať podozrenie v okamihu, ako začali rapídne ubúdať zásoby technického liehu v univerzitných dielňach. Cholakian sa tam dobrovoľne prihlásil, aby vraj usporiadal ten neskutočný bordel, ktorý tam vládol. Pôvodne si všetci vydýchli, že niekto aspoň trochu uprace prostredie, ktoré zanedbávali dlhé generácie predchádzajúcich vedcov. Ale jedinou zmenou boli iba prázdne fľašky a ohavné výpary, ktoré tam na nich čakali skoro ráno, keď sa prví zamestnanci trúsili do práce.

Pabodie zistil, že Cholakian sa zdržuje v dielňach v neskorých nočných hodinách a keď ho konfrontoval s chýbajúcim materiálom, dočkal sa len vyhýbavej odpovede. Ako neskôr Pabodie zistil, dielne susedia s univerzitnou knižnicou, s jej zadným traktom, kde univerzita uchováva staré rukopisy. Sú určite diela, ktoré by sa z pochopiteľných dôvodov nemali nikdy ocitnúť na svetle božom. Tieto neuveriteľne rúhavé diela, spisané pred storočiami šialencami, pomýlenými experimentátormi a hľadačmi cesty do temných miest, na ktoré sa normálni ľudia neodvážia ani pomyslieť, stali sa morbídnym ohniskom záujmu Cholakiana. Keď zistil, že kľúče do zadného traktu nikdy nezíska, pokúšal sa votrieť do priazne Pabodieho a pod vymyslenými zámienkami z neho mámil informácie, ako sa dajú moderné vrtné súpravy využiť na prekonávanie tvrdých prekážok. Ako sa neskôr Pabodie presvedčil, tou tvrdou prekážkou nebolo nič iné, ako pevné múry zadného traktu.

V noci z trinásteho na štrnásteho septembra, sa tento páchateľ pokúsil pomocou ukradnutej vrtnej súpravy, určenej na prieskum úzkych štôlní, preraziť stenu do zadného traktu. Čiastočne bol úspešný a aj keď nedokázal prekonať mohutnú železnú výstuž, predsa-len zahliadol a možno sa aj špinavou rukou dotkol niektorých ohavných zväzkov. Veľké obavy vzbudilo, že možno cez vybúraný otvor listoval v Necronocomicone šialeného araba Abdula Alhazreda. Obďaleč ležali v prachu aj Unaussprechlichen Kulten od Junzta a ohavné Pnakotické rukopisy, ľudskou krvou písané zväzky samotného diabla.

Nočný strážnik hlásil, že okolo druhej hodiny rannej začul z dielní šialené výkriky a chechtanie. Keď sa pokúšal skontrolovať dvere, okolo neho prebehol akýsi šialenec v roztrhaných, zaprášených šatách, zanechávajúc na stenách krvavé stopy a kričiac: Ph’nglui mglw’nafh Cthulhu R’lyeh wgah’nagl fhtagn. Nevedel ho identifikovať, ale keď objavil stopy ničenia a privolal Pabodieho, ráno zistili, že chýba iba Cholakian. Už sa nikdy nevrátil, ale Pabodie vyslovil podozrenie, že sa ten šarlatán pokúšal získať poznanie, ktoré neprináleží bežným smrteľníkom.