Vladimír, nepotešíme ťa. Tvoja korveta Askold, ktorá je vraj typu Karakurt (nejaký jedovatý pavúk), je stručne povedané kaput. Mohli by sme okolo toho rečniť hodiny a je dosť možné, že tvoji generáli s previnilým úsmevom ti to aj budú hodiny obkecávať, ale na výsledku sa nič nezmení. Je z nej kus šrotu.
Korveta v čase, keď sa zdalo, že to ešte rozchodí. / Zdroj: Bing Image Creator
Ale zase na druhej strane, zníženie množstva zbraní v danej lokalite prispeje k celosvetovému mieru, takže možno by sa to malo aj osláviť.
Stalo sa to takto. Najprv tvoja armáda oznámila, že zostrelila nad Krymom X nepriateľských rakiet. Potom tvoji obyvatelia oznámili, že to tam vybuchuje. A potom sa objavili tradičné videá a obrázky zhoreniska a zase mali tí tvoji obyvatelia pravdu a tá tvoja armáda zase klamala.
Askold si pokojne kotvila v zastrčenom prístave na Kryme, keď v tom sa nebo zahalilo tmavými mrakmi, zablyslo sa a z neba prileteli dve rakety, ktoré na lodi urobili bang-bang. A potom tam horelo a potom tam zase vybuchovalo a keď sa ráno rozplynul dym, korvetu už ani veľmi nepripomínalo to zhorené čosi, čo pôjde do šrotu.
Alebo možno nepôjde. Keď sa to trochu obije doskami a natrie farbou, nikto nič nezbadá. Ostatné lode si zase preparkuješ o 100 kilometrov ďalej a nastavíš Ukrajincom novú vzdialenostnú latku, na ktorej si môžu otestovať svoju nejakú novú technickú hračku.
Robert Fico. Jeho meno, vyslovené v hociktorej dennej dobe, sa rozlieha ako tlmený nárek z hlbín zabudnutia. Príbeh tohto muža, úbohého v biede svojej duše, je ságou o pretrvávajúcej prítomnosti starého zla, ktoré sa plazí z trhlín kozmu a infikuje ľudské srdcia. Nie je to príbeh o triumfe, ale o neodvratnom podľahnutí, o duši pohltenej entitami staršími než samotný [...]
V chladnom, dusivom odpornom vzduchu, kdesi hlboko v útrobách starobylého domu, som sedel, píšuc pri praskajúcom ohni založenom zo suchých hnátov dávno mŕtvych úmrlcov. Moje pero škriabalo po papieri, zatiaľ čo mysľou mi blúdili vízie, ktoré boli príliš hrozné na to, aby boli iba snom. Bolo to v čase, keď osud sveta, ako sme ho poznali, visel na vlásku, a prastarý teror [...]
Tiene sa predlžovali, keď noc zahaľovala Prahu, a s ňou prichádzala aj chladná, neviditeľná prítomnosť. Klement Gottwald, muž, ktorého tvár sa stala symbolom železnej päste, cítil, ako mu moc kĺže pomedzi prsty. Nie tá pozemská moc nad masami, ale tá, ktorá sľubovala niečo oveľa temnejšie, niečo z hlbín, čoho meno nesmie byť vyslovené. A bol to jeho blízky [...]
Nemilosrdné oko pozorného sledovateľa vidí to, čo bežný smrteľník nie. Našťastie si to potom smrteľník môže u mňa prečítať. Pozor na to, že si budem z tvojho miláčika asi robiť srandu a ty z toho budeš zúrivý.
Štatistiky blogu
Počet článkov: 95
Celková čítanosť: 241947x
Priemerná čítanosť článkov: 2547x
+++++ ciastkove uspechy treba ukrosomuznat,aj... ...
TIME píše: https://is.gd/1J6L7f ...
Zdochýnajúci nepárnokopytník zvykne dosť kopať... ...
Celá debata | RSS tejto debaty