Raz dávno, ale nie až tak dávno, žil ruský cár, ktorý sa volal Vladimír. Bol to veľmi odvážny a ambiciózny človek a vždy sa snažil prekonávať výzvy. Jedného dňa videl film o Louisovi Blériotovi a rozhodol sa preskočiť Lamanšský kanál. Vedel, že to bude veľmi ťažké, ale bol presvedčený, že to dokáže. Jeho verní na neho hľadeli s pochybnosťami, ale netrúfali si ani pípnuť. Nikto nechcel byť tým, ktorý vyskočí z okna.
Cár si vybral miesto na skok v Murmansku, na najsevernejšom cípe Ruska. Počkal na pokojné počasie a potom sa postavil na okraj útesu. Zhlboka sa nadýchol a skočil.
Cár letel vzduchom veľmi rýchlo. Cítil, ako mu prúdi vietor vo vlasoch a slnko mu svieti na tvár. Bol taký zaneprázdnený pozorovaním sveta okolo seba, že si nevšimol, že sa blíži k skupine ľadových medveďov. Cár dopadol priamo doprostred ľadových medveďov. Medvede boli veľmi prekvapené a vystrašené a okamžite zaútočili. Snažil sa brániť, ale medvede boli príliš silné.
Medvede ho napadli z každej strany. Mali ostré zuby a pazúry a boli veľmi agresívne. Jeho ruky a nohy utrpeli početné zranenia. Snažil sa ubrániť, ale bolo to márne. Cár bol len človek. Bol malý a slabý a nemal žiadne zbrane. Čoskoro bolo po ňom. Nenašla sa ani jeho koruna.
Smrť ruského cára bola veľkou tragédiou. Bol to veľmi obľúbený panovník a jeho smrť bola pre ľudí veľkou stratou. Všetci plakali a vodka sa minula ešte v ten večer, keď sa tú hroznú správu dopočuli. Nikdy sa už nedozvedeli, prečo sa rozhodol preskočiť Lamanšský kanál, ale všetci si mysleli, že to bol čin odvážneho a ambiciózneho človeka, ktorý vždy hľadal výzvy.
Iba jediný z jeho verných nesmútil. Diabolsky sa pochechtával a tešil sa na to, že onedlho sa stane cárom on. A keď sa stal cárom, nezabudol dať v Murmansku postaviť sochu ľadovým medveďom.
Celá debata | RSS tejto debaty