Slovenská politická scéna dosiahla nový historický míľnik. Po rokoch hľadania štátotvornej identity sme sa konečne dozvedeli, kto sme, kam kráčame a hlavne – ku komu sa modlíme. Premiér Robert Fico na Devíne vytiahol z rukáva starú známu učebnicovú klasiku: tri Svätoplukove prúty. V hlavných úlohách otcovského zväzku sa predstavili on, Peter Pellegrini a Richard Raši.

Vizualizácia to bola pekná. Tri prúty zviazané dokopy, ktoré žiadny Soros, Brusel ani zlomyseľné médiá nezlomia. Má to však jeden drobný, priam historicko-technický háčik. Premiér zrejme pri príprave prejavu aplikoval svoju obľúbenú metódu: prečítať nadpis, prvý odsek a zvyšok ignorovať.
Ako to bolo naozaj (Dejepis pre pokročilých)
Ak by totiž pán premiér v čítaní povesti pokračoval, zistil by, že starý kráľ Svätopluk nedával synom prúty preto, aby sa s nimi fotili na sociálne siete. Dal im ich preto, lebo veľmi dobre vedel, s kým má do činenia.
A ako to dopadlo? Len čo starý pán zatvoril oči, synovia (Mojmír II. a Svätopluk II.) urobili presne to, čo naša slávna koalícia robí hneď po vypnutí kamier:
- Pohádali sa o sféry vplyvu.
- Začali na seba donášať susedným mocnostiam (vtedy Frankom, dnes hocikomu, kto pošle lacnejší plyn alebo podrží flek v Bruseli).
- Celú ríšu kompletne zruinovali.
Vybrať si za symbol stability práve Svätoplukových synov je asi také vizionárske, ako keby kapitán Titanicu dával posádke prednášku o bezpečnosti vodnej dopravy s maketou ľadovca na stole.
Od prútov k realite
Premiér by strašne chcel, aby táto trojka pôsobila ako monolit z karbónovej ocele. Realita slovenského politického dňa však neúprosne ukazuje, že tie tri bájne prúty sú skôr tri tenké steblá suchej slamy, ktoré držia pokope len silou vôle a túžbou po funkciách.
Zviazať dokopy troch politikov s úplne inými záujmami a tváriť sa, že ide o neporaziteľný historický odkaz, je odvážne. Kým na tribúne sa hovorí o veľkolepej svornosti, v zákulisí to iskrí pri každom zákone. Namiesto dychberúceho historického eposu o jednote národa tak sledujeme skôr rozpačité predstavenie.
Povedzme si to na rovinu a poeticky: premiérov rétorický výkon mal síce ambíciu znieť ako dunenie Svätoplukovej jazdy, no vo výsledku to z hľadiska reálneho vládnutia a stability pripomínalo skôr tri prdy do Stromovky. Veľa šumu, zápach neistoty, no efekt na okolitú prírodu a kvalitu života prakticky nulový.
Ponaučenie na záver
Zostáva len dúfať, že najbližšie si koalícia vyberie za vzor inú historickú paralelu. Ponúka sa napríklad Jánošík – ten tiež rozdával z cudzieho, až kým sa nenašla nejaká tá hrachová kaša. Ale pozor, aj ten príbeh končí na háku. Radšej tie knihy naozaj dočítajte, páni.
To musíte byť excelentný padouch. ...
Opäť samé hlúposti od fúrika a pálenkára. V... ...
Nuž, keď ty čerpáš iba z análov, tak aj so... ...
Ale trocha sebareflexie by ti nezaškodilo. ... ...
...strýcovi Šalgovičovi z ÚV KSS nebol ani... ...
Celá debata | RSS tejto debaty