Vstupujem do tej presklenej hrobky, kde vzduch smrdí po lacnom egu a čistiacich prostriedkoch, ktoré majú zakryť pach hniloby v ich dušiach. Je to vraj moderná finančná skupina, jaskyňa Alibabu, ale jediný poklad, ktorý tu nájdete, je ten, čo vám vytiahnu priamo z čriev ešte skôr, než stihnete povedať „dobrý deň“. Sedí tam ten chlap, ten parazit v obleku, ktorý sa leskne ako sliz na chrbte ropuchy, usmieva sa tými svojimi vybielenými zubami a podáva mi kávu – horkú brečku, ktorej cena je vyrytá v neviditeľných riadkoch zmluvy, čo mi má ohlodať kosti. Zabudol si zapnúť rázporok, ten barák smrdí spermafrostom na všetky strany. Celý ten priestor je nabitý tou ich chorobnou „finančnou slobodou“, čo je v skutočnosti len iné slovo pre otroctvo v pozlátenej klietke, a ja cítim, ako mi vrecká prázdnotou spievajú hymnu kozmického zúfalstva.
Ich cenový plán? To nie je matematika, to je čierna mágia, alchýmia pre pofidérnych vyvrheľov, ktorí chcú premeniť váš pot za svoje jachty. Pýtajú si „poplatok z cieľovej sumy“ – chápete to? Chcú províziu z peňazí, ktoré ešte neexistujú, z peňazí, ktoré možno nikdy neuvidím, ak zajtra civilizácia kľakne na kolená pod váhou svojej vlastnej nenásytnosti. Je to ako platiť za orgazmus, ktorý sľubujú, že dostanete o tridsať rokov v zapľuvanej uličke za rohom. A potom je tu ten ich „Success Fee“, ten desiatok pre cirkev mamonu; ak náhodou trh vyvrhne nejaký zisk napriek ich neschopnosti, odrežú si desať percent, akoby vám kradli krv z tepien, kým spíte. Je to geniálne v celom tom svojom hruse: ak padneš do priekopy, si v tom sám, ale ak nájdeš na zemi cent, stoja ti za chrbtom s vystretou dlaňou. Alibaba by tie svoje lúpežnícke handry zahodil do Dunaja a utekal by si pýtať licenciu, keby videl túto legálnu lúpež za bieleho dňa.
Ale potom som do tej ich sterility hodil granát. Povedal som slovo „Broker“. Povedal som, že tie ich poistky na psy a svokry sú mi ukradnuté, že ma zaujíma len čisté, surové investovanie bez ich slizkých prstov. V tej sekunde v tých prázdnych očiach lúpežníkov zhasla aj tá posledná iskra umelej inteligencie. Celý ten ich domček z kariet, postavený na klamstvách a ISIN kódoch, sa začal rúcať do žumpy, z ktorej vyliezol. Pre týchto mágov nie ste človek, ste len kus mäsa, z ktorého treba vyžmýkať poslednú kvapku provízie, a ak im nedovolíte „prehodnotiť“ vaše životné poistenie, ste pre nich nepoužiteľní ako piesok v posteli.
Nakoniec sa zjavila ich veľkňažka, hlavná lúpežníčka s pohľadom chladným ako mramor v márnici, a ucítila, že tu nie som ďalšia ovca na strihanie, ale niekto, kto vie, že dva a dva sú štyri a nie to, čo si práve vycucali z prsta. Keď opäť zaznelo to slovo, ten prekliaty „Broker“, divadlo skončilo. „Ochrana obchodníkov,“ vypustila z úst tú vetu, ktorá v ich hantýrke znamená: „Utekajme, tento človek vidí našu nahotu a naši chlapci by mohli prísť na to, že svet tam vonku nie je len ich súkromné ihrisko.“ Je to fascinujúce, chrániť predajcov pred pravdou, akoby pravda bola nákazlivá choroba, ktorá by im mohla rozleptať tie ich drahé hodinky.
Vyhodili ma. Povedali, že som „príliš chudobný“, čo v ich zvrátenom vesmíre znamená, že som príliš rozumný na to, aby som sa nechal ošklbať. Jaskyňa sa zabuchla s rachotom prázdnych sľubov. Kráčam von, na ulicu, kde vzduch aspoň trochu vonia po skutočnom živote, po moči a výfukových plynoch, a cítim sa ako kráľ s prázdnymi rukami. Ak vás títo paraziti považujú za nezaujímavý prípad, znamená to, že ste ešte stále nažive, že váš mozog ešte nezhnil v tej ich klimatizovanej čakárni na smrť.
Celá debata | RSS tejto debaty