Mr. Freeze komentuje

V chladnom, dusivom odpornom vzduchu, kdesi hlboko v útrobách starobylého domu, som sedel, píšuc pri praskajúcom ohni založenom zo suchých hnátov dávno mŕtvych úmrlcov. Moje pero škriabalo po papieri, zatiaľ čo mysľou mi blúdili vízie, ktoré boli príliš hrozné na to, aby boli iba snom. Bolo to v čase, keď osud sveta, ako sme ho poznali, visel na vlásku, a prastarý teror sa vynáral z hlbín, z miesta, kde slnko nikdy nesvieti a kde logika stráca svoj zmysel.

Zrazu, bez varovania, sa z prázdnoty objavil obraz. Niečo, čo sa nedalo popísať inak ako predzvesť konečnej katastrofy. Nad vzdialenou Moskvou sa rozvinuli tie obludné, oranžové hríby, ohromujúce svojou neskutočnou krásou a zároveň predzvesťou neopísateľného utrpenia. Nebol to len výbuch, ale pulzujúca ozvena dávnych síl, ktoré spali pod povrchom Zeme, a teraz sa prebudili, aby zničili všetko, čo bolo čisté a ľudské.

Tisíce, ba milióny mužíkov, boli pohltené v ohnivom objatí, premenené na prach skôr, než si stihli uvedomiť svoj osud. Vzduch sa stal ťažkým, nasiaknutý pachom spáleného mäsa a síry, prenikajúci do každej štrbiny, do každej duše. Bola to vôňa konca, aróma šialenstva, ktorá sa vznášala nad rozpadajúcim sa mestom, prinášajúc so sebou tichý šepot prázdnoty.

Čoskoro nato nastúpila atómová zima, studený, mrazivý plášť, ktorý zahalil Moskvu do večného súmraku. Sneh padal bez prestania, sneh nasiaknutý prachom a radiáciou, sneh, ktorý neprinášal čistotu, ale smrť. Preživší sa ukrývali v ruinách, ich tváre znetvorené hladom a zúfalstvom, ich oči blúdiace v šere, hľadajúc zvyšky nádeje, ktorá už dávno zhasla.

Hlad, ten najstrašnejší z démonov, sa zmocnil preživších. Mužíci, ktorí kedysi boli bytosťami polocivilizovanými, sa premenili na stvorenia, ktorých zúfalstvo prekonalo akékoľvek hranice morálky. Začali sa meniť na krvilačné príšery, ich hrdlá vydávali zvieracie zvuky, ich ruky boli sfarbené krvou, ktorá kedysi prúdila v žilách ich blížnych. Rabovali, zabíjali a požierali, aby prežili ďalší deň v tomto nekonečnom pekle.

A potom prišla tá najdesivejšia transformácia. Tí, ktorí prežili najdlhšie, zmutovali. Ich telá boli zmenené, ich mysle pokrivené. Ich krv nebola už len krvou, ale podivnou, neľudskou zmesou formaldehydu a heroínu, ktorá im dávala neľudskú odolnosť voči chladu a bolesti. Boli to ohavnosti, živé dôkazy toho, že Rusko prekročilo posledný prah a vstúpilo do ríše, kde už neexistovali žiadne pravidlá.

Ich zmutované formy sa plazili v tme, ich oči žiarili neprirodzeným leskom, odrážajúcim svit tlejúcich ruín. Boli to posledné zvyšky ruskej civilizácie, pokrivené a znetvorené, živé relikvie niekdajšej slávy, ktorá sa premenila na prach a popol. Ich prítomnosť bola svedectvom o tom, ako sa Rusko zrútilo, keď sa otvorili dvere k prastarému zlu.

A tak, zatiaľ čo som písal tieto slová, chlad z obrazov Moskvy mi prenikal do kostí. Vedel som, že toto nie je len príbeh, ale varovanie. Varovanie pred silami, ktoré sú staršie než čas, a ktoré čakajú len na príležitosť, aby sa prebudili a pohltili nás všetkých v nekonečnej, kozmickej hrôze. Ph’nglui mglw’nafh Cthulhu R’lyeh wgah’nagl fhtagn.