Dnešné nudné dopoludnie nám spestrili dvaja zúriví kohúti, ktorí sa na seba vrhli. Najprv padali obvinenia, neskôr nadávky a na záver sa objavili kopance a údery päsťou. Celkom pekne sa to začalo, a keď boli v najlepšom, polícia ich zastavila. Ale prečo? Pár krvavých šrámov by žiadnemu z nich neublížilo.
Matovič s Kaliňákom si vysvetľujú, kto je väčší gauner. / Foto: Bing Image Creator
Aký je to rozdiel voči mušketierskym časom, kedy mali ľudia istotu, že to bude mať nadránom dohru v neďalekom lesíku, kam obaja aktéri, potúžení alkoholom, prídu a skrížia svoje kordy a budú sa ťať hlava-nehlava, kým jeden z nich neklesne k zemi.
V dvadsiatom prvom storočí už nežiadame, aby nevyhnutne klesli k zemi, ale politici by mali mať právo, aby soft formu tohto súboja mohli absolvovať. Pochopiteľne pod dohľadom kamier a za jasne definovaných podmienok. Čiže bez hryzenia (to robia len zvieratá), ale prečo im napríklad nedať na ruky povrazy, tie omočiť v lepidle a potom nech si takto pripravené zbrane vylepšia v mise s nasypanou kukuricou na pukance a môžu sa pustiť do seba.
Emócie by pekne vypustili, uľavilo by sa im a keď by sa skľudnili, mohli by si padnúť do náruče a zo zvyšku kukurice narobiť pukance.
V hlave mi duní rytmus tohto gaunerského štátu, ktorý sa tvári, že má dušu, hoci je to len hromada tehál a vápna zlepená slinami skorumpovaných úradníkov. Pellegrini tam hore, v tom pozlátenom akváriu, sa usmieva tým svojím porcelánovým úsmevom, ktorý smrdí po drahom labele a lacných sľuboch, a díva sa na nás dolu ako na bandu slintajúcich dementov, čo nevedia [...]
Vitajte v špinavých chodbách vládneho chaosu, kde vzduch smrdí po zvetranom pive, lacnom tabaku a zatuchnutých spisoch, a pýtajte sa sami seba, či táto hnijúca civilizácia vôbec stojí za jeden poriadny pľuvanec do tváre. Nedeľa, prvý marec, deň, keď by mal človek v pokoji hľadieť do slnka alebo sa milovať v nejakej zapadnutej manzardke, ale on namiesto toho stojí pred [...]
Stojím na rohu ulice, v pľúcach cítim pach spáleného benzínu a hnijúcej kapusty, a v novinách čítam o nejakej „Kukurici“. Sto litrov. Sto tisíc eur. Bože, tie čísla sú také prázdne, také sterilné, ako svedomie mníšky v nevestinci. Kaliňák, ten chlap s úsmevom, ktorý prereže tmu ako britva, dostal pokutu za nejaký betónový kolos, čo trčí k nebu ako skamenený [...]
Nemilosrdné oko pozorného sledovateľa vidí to, čo bežný smrteľník nie. Našťastie si to potom smrteľník môže u mňa prečítať. Pozor na to, že si budem z tvojho miláčika asi robiť srandu a ty z toho budeš zúrivý.
Štatistiky blogu
Počet článkov: 114
Celková čítanosť: 285475x
Priemerná čítanosť článkov: 2504x
https://www.youtube.com/watch?v=rWkS4y3jggk ... ...
Aha, komiksy. No len čítaj, na literatúru máš... ...
Škoda kukurice, netreba ňou mrhať. ...
Výborné! ...
dvaja besný psy sa bijú o kosť ...
Celá debata | RSS tejto debaty