Oddnes sa začali mužíci v Rusku húfne stavať do radu pred bankami v nádeji, že si odtiaľ uchmatnú ešte nejaké posledné doláre. A stačilo na to tak málo. Iba sa ich burza a clearingové centrum ocitlo na americkom sankčnom zozname.
Mužíkom nik nepovedal, že dolár je už bezcenný. / Zdroj: Bing Image Creator
Konanie mužíkov je nepochopiteľné, pretože takto doslova torpédujú mimoriadne cenný zlatý rubeľ. Okrem toho akosi pozabudli na to, že už od roku 1917 počúvajú o páde Ameriky a kapitalizmus to má viac-menej zrátané. Vari nevideli v televízore, že Američania sa na ulici ani neunúvajú zbierať ten zdrap papiera, keď ho komusi z peňaženky uchmatne vietor? Vlastne nevideli, lebo málokto si dokáže naraz kúpiť aj fľašku aj televízor.
Ale mohli o tom aspoň počuť. Nemajú susedov, ktorí by ich informovali? Medvedev každý týždeň v piatok do nich hučí, ako onedlho spravia atómové bomby z Ameriky rádioaktívnu púšť. Aspoň z toho im mohlo docvaknúť, že si vyberajú z banky už len bezcenné smeti. Obetujú celé kilá vzácnych rubľov len na to, aby dostali jeden mizerný zelený papierik. Utrú si s tým zadok? No asi nie. To nie je ako kilo rubľov.
Priatelia, vyjadrite podporu našim ruským bratom a povzbuďte ich, nech vytrvajú vo svojom boji a najmä nech sa nevzdávajú. Koniec dolára je už blízko. Nech sú rovnako odhodlaní ako vy. Nech rovnako ako vy nanosia tie smeti na smetisko, kde ich môžu rovno spáliť.
Robert Fico. Jeho meno, vyslovené v hociktorej dennej dobe, sa rozlieha ako tlmený nárek z hlbín zabudnutia. Príbeh tohto muža, úbohého v biede svojej duše, je ságou o pretrvávajúcej prítomnosti starého zla, ktoré sa plazí z trhlín kozmu a infikuje ľudské srdcia. Nie je to príbeh o triumfe, ale o neodvratnom podľahnutí, o duši pohltenej entitami staršími než samotný [...]
V chladnom, dusivom odpornom vzduchu, kdesi hlboko v útrobách starobylého domu, som sedel, píšuc pri praskajúcom ohni založenom zo suchých hnátov dávno mŕtvych úmrlcov. Moje pero škriabalo po papieri, zatiaľ čo mysľou mi blúdili vízie, ktoré boli príliš hrozné na to, aby boli iba snom. Bolo to v čase, keď osud sveta, ako sme ho poznali, visel na vlásku, a prastarý teror [...]
Tiene sa predlžovali, keď noc zahaľovala Prahu, a s ňou prichádzala aj chladná, neviditeľná prítomnosť. Klement Gottwald, muž, ktorého tvár sa stala symbolom železnej päste, cítil, ako mu moc kĺže pomedzi prsty. Nie tá pozemská moc nad masami, ale tá, ktorá sľubovala niečo oveľa temnejšie, niečo z hlbín, čoho meno nesmie byť vyslovené. A bol to jeho blízky [...]
Nemilosrdné oko pozorného sledovateľa vidí to, čo bežný smrteľník nie. Našťastie si to potom smrteľník môže u mňa prečítať. Pozor na to, že si budem z tvojho miláčika asi robiť srandu a ty z toho budeš zúrivý.
Štatistiky blogu
Počet článkov: 95
Celková čítanosť: 242961x
Priemerná čítanosť článkov: 2557x
Hm a koľko mate tých zlatých rublíkov? ...
Asi ano :))) ...
Zrejme pani Yelenová dostala od senilného... ...
Slovný "průjem"autora ...
Celá debata | RSS tejto debaty