Komunisti majú zákonom potvrdené, že sú zločinci

Prednedávnom, keď som písal o Ficovi, ktorý sa bol klaňať nad Husákovým hrobom, sa na mňa zosypala kopa zúrivých diskutérov, ktorí si myslia, že do Husáka sa nemá kopať. Že je pre nich svätý a že konal len samé dobro. Poďme ich spolu vyviezť z tohoto omylu a naučme ich, akí komunisti naozaj boli.

A na to nám poslúži zákon č. 125/1996 Z.z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Prekvapko? Áno, Slovensko sa občas aj pokúsilo vysporiadať sa s komunistickou minulosťou, aj keď namiesto basy komunistov trestala skôr rakovina. Je to kratučký zákon, ale poďme si z neho zacitovať nádherné pasáže, ktoré popisujú komunistických zločincov. Tých zločincov, ktorým vládol hlavný zločinec Husák.

V paragrafe 1 som vám, nevzdelaní, podčiarkol vety, kde sa hovorí o zločincoch komunistoch. V paragrafe 7a som vám, nevzdelaní, podčiarkol skutok, ktorého sa asi dopustili Fico, Danko a Blaha. Polícia by si mala dobre prečítať, aké nápisy boli na vencoch, ktoré tam títo traja nakládli a mala by aj skúmať, či svojimi príspevkami na FB nevelebili zločincov komunizmu. Ako traja relatívne najvyšší predstavitelia Slovenska a keďže boli traja, boli tam ako organizovaná skupina, to už je naozaj povážlivé, ako to možno v policajnom žargóne vyhodnotiť.

§ 1

(1) Režim založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989, bol nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný a smeroval k potlačeniu základných práv a slobôd.

(2) Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a odsúdeniahodnými organizáciami, ktorých činnosť smerovala k potláčaniu ľudských práv a slobôd a demokratického systému. Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948 až 1989, a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu, za devastáciu hospodárstva, za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely, ako aj za bezohľadné ničenie historických pamiatok, prírody a životného prostredia.

(3) Komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali,

a) upieral občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu, nútil ich skrývať vlastné názory na dianie v štáte, nútil ich verejne vyhlasovať svoj súhlas aj s tým, čo považovali za klamstvo a zločin, a to prenasledovaním alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným, ich rodinám a blízkym,

b) systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčal niektoré skupiny občanov na základe ich politických názorov, náboženského presvedčenia a príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

c) porušoval základné princípy demokratického právneho štátu, medzinárodné zmluvy a aj svoje vlastné zákony, čím postavil vôľu a záujmy komunistickej strany a jej predstaviteľov nad zákony,

d) používal k perzekúcii občanov všetky mocenské nástroje, a to najmä

1. popravoval, vraždil a väznil občanov vo väzniciach a táboroch nútených prác, pri vyšetrovaní a v dobe väznenia používal brutálne metódy vrátane fyzického mučenia a psychického mučenia a vystavovania neľudským útrapám,
2. zraňoval a usmrcoval občanov pri pokusoch o útek do cudziny,
3. násilne zadržoval predstaviteľov, členov cirkví alebo náboženských spoločností v sústreďovacích táboroch alebo im inak obmedzil ich osobnú slobodu alebo majetkovú slobodu,1)
4. násilne vysťahoval občanov v akcii B podľa osobitného predpisu,2)
5. zabraňoval občanom v práve slobodne vycestovať do zahraničia a taktiež vrátiť sa späť do svojej vlasti,
6. zneužíval občanov na výkon vojenskej služby v Pomocných technických práporoch na neobmedzenú dobu,
7. zbavoval občanov svojvoľne majetku a porušoval ich vlastnícke práva,
8. znemožňoval vybraným občanom výkon ich zamestnania, povolania alebo funkcie, ako aj dosiahnutie vyššieho vzdelania alebo odborného vzdelania,
9. na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali,
10. spojil sa s cudzou mocnosťou a od roku 1968 udržiaval uvedený stav pomocou okupačných vojsk cudzej mocnosti,
11. dlhodobo prenasledoval občanov vedených na osobitných zoznamoch („čierne listiny“) spolu s ich rodinnými príslušníkmi.

(4) Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách.

§ 7a

Umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov sa zakazuje. Za predstaviteľov režimu podľa predchádzajúcej vety sa považujú členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na komunistických zločinoch4) v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989. Zákaz podľa prvej vety sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti komunistickému režimu.