Na to je jednoduchá odpoveď. Chce sa ho zbaviť a toto je pre neho jediná šanca, ako to urobiť a popritom sa tváriť, že mu ide o ušľachtilý cieľ. Pellegrini má totiž všetko to, čo on nemá. Je mladý, má priazeň mužov aj žien (nielen v dôchodkovom veku) a je aj krajší ako Fico. A na tvári nemá ohavnú bradavicu. A zdá sa, že aj novinári sú k nemu akísi zhovievavejší.
To všetko sú atribúty, ktoré mu poriadne penia krv a tak jeho slovám: „Ja som Petrovi Pellegrinimu podal ruku a povedal som: Pán predseda, ak pôjdeš kandidovať na prezidenta, tak máš podporu strany Smer,“ môže veriť iba niekto veľmi naivný.
Pripomeňme si, aké slová na Pellegriniho používal, keď si ten šiel založiť svoju vlastnú stranu. Vtedy sa veľmi na kamaráta nehral a tituloval Pellegriniho kadejakými posmešnými slovami. Bolo viac než zrejmé, že by mu najradšej vykrútil krk. A je isté, že táto nevraživosť v ňom je doteraz. Iba keď zistil, že bez strany Hlas nemá šancu, začal sa správať ako medík, ale ten medík je len na povrchu a stačí sledovať ľubovoľnú tlačovku, na ktorej sú tí dvaja a sledovať ten kamarátský pohľad, ktorým spaľuje Pellegríniho chrbát, keď sa zabudne kontrolovať a má pocit, že ho nik nesleduje.
Fico vie, že ak sa mu podarí Pellegríniho posadiť do prezidentského kresla, odstaví ho z najvyššej politiky. Dokonca vie, že aj keď ho neposadí do kresla, lebo by napríklad prehral, aj to bude stačiť na to, aby mu pošramotil povesť.
Pellegríni ako prezident pre Fica znamená, že mu rozbije stranu, uchmatne neverných poslancov a na pár rokov ho pošle na zahraničné služobné cesty, kde sa bude musieť usmievať a mlčky sledovať, čo zatiaľ doma Fico vystrája. Pekným príkladom z minulosti je exprezident Kiska. Po skončení funkcie totálne pohorel v ďalšej politickej činnosti. Fico dúfa, že takto dopadne aj jeho nenávidený predseda parlamentu.