Ruský generál Vladimír Zavadskij doplatil na svoju hanblivosť a úspešne sa transportoval medzi nebožtíkov. Ako sa to stalo?
Generál prišiel medzi svojich vojakov, aby vykonal inšpekciu a tých, čo majú špinavé uši, poslal na mesiac do jamy. Generál rád posielal radových vojakov do jamy, pretože ho neskutočne dráždila ich drzosť, s ktorou komentovali každý bezhlavý útok, ktorým ich posielal na smrť.
Mal zlú náladu, pretože predchádzajúcu noc nedorazila cisterna s vodkou a ten zajac, ktorého mu naservírovali na veliteľskom poste miestneho motostreleckého pluku, za živa až príliš veľa mňaukal. Vnútornosti sa mu krútili v jednom ohni a keď konečne vbehol do jedinej latríny naokolo, okolo nej počul nábožensky hlasný šum svojich vojakov, ktorý prerástol až do hlasného pokrikovania: „Davaj, davaj, geňeraľ!“ Tým ho chce povzbudiť v delikátnej situácií. A niektorí sa možno aj posmešne chechtali.
V takom hluku nebolo ani pomyslenia na to, aby si v pokoji uľavil a v zúfalstve si musel rýchlo natiahnuť gate a s červenými ušami upaľoval pomedzi mužíkov k najbližšiemu lesíku. Hľadal miesto, ktoré nebolo znečistené ich vnútornosťami a keď konečne jedno nepoškvrnené miesto našiel, s úľavou klesol medzi kríky.
Zvyšok príbehu už poznáte. Detonácia ho rozmetala na kusy, takže na jeho pozostatky stačila pašovaná plechová krabička od kávy z nenávideného západu. A Moskva o incidente tradične mlčí, takže máme istotu, že sa to tak naozaj stalo.